Lektorka Kika: Tak to je skvelé! Aký kurz si absolvovala, koľko trval a ako približne vyzeral Tvoj denný rozvrh?

Sára: Mala som možnosť výberu z viacerých typov kurzov, no ja som si vybrala ten intenzívny. Keď sa na to pozriem s odstupom času, myslím si, že základný kurz by mi určite  stačil, keďže pre mňa bola najefektívnejšia komunikácia po anglicky s mojimi kamarátmi, ktorých som si tam našla. Na Malte som bola dva týždne, no utiekli ako voda. Každý deň strávený tam som si užívala najviac ako som mohla, aj keď mi tento výlet trošku prekazila choroba.

Rozvrh každého študenta je veľmi individuálny. Ja som mala každý deň od dvoch do štyroch hodín a jedna vyučovacia hodina trvala hodinu a pól. Mala som možnosť zúčastňovať sa aj online hodín, ale tie neboli povinné.

Posledný deň kurzu sme ukončili prostredníctvom “graduation ceremony” a  obdržala som aj certifikát mojej úrovne jazyka.

Lektorka Kika: Ako hovoríš, najviac sa človek naučí v reálnej, autentickej konverzácii, nie v triede. 😊 Rozprávali ste sa naozaj celý čas len po anglicky?

Sára: Môj let bol z Viedne a už po príchode som sa zoznámila so študentmi rôznych vekových kategórií, ktorí absolvovali rovnaký let ako ja. Medzi nimi boli hlavne Slováci, Česi a Rakúšania. Rozhodne som mala možnosť sa s nimi skamarátiť a komunikovať v mojom rodnom jazyku počas celého pobytu, ale to som práve nechcela.

Po príchode na rezidenciu som sa spoznala s mojimi spolubývajúcimi, ktoré som si ihneď veľmi obľúbila. Dievčatá boli z Talianska a Argentíny, takže som nemala inú možnosť, ako rozprávať po anglicky.

Na Malte, hlavne v škole, boli príležitosti rozprávať sa po slovensky, ale ja som sa tomu vyhýbala. Takže okrem telefonátov s mojou rodinou som slovenčinu počas týchto dvoch týždňov nepoužívala. 

Lektorka Kika: Paráda, keď sa už rozhodneš ísť na jazykový pobyt, Slovákom a Čechom sa naozaj treba vyhýbať, haha. Povieš mi niečo o ostatných študentoch, ktorí tam boli s Tebou? Boli ste rovnaká veková skupina? Z akých krajín boli títo študenti? 

Sára: Na ľudí, ktorých som tam spoznala, nikdy nezabudnem. Rezidencií je v meste viac a sú určené podľa veku. EF ponúka tri miesta na Malte a ja som bola v tej študentmi najobľúbenejšej, St. Julian’s. Keďže toto miesto je určené pre ľudí od sedemnástich rokov do veku neobmedzeného, konkrétne v mojej triede som bola najmladšia. To však nebol problém a do kolektívu som rýchlo zapadla.

Ako som už spomínala, vek nie je obmedzený. V triede nás bolo asi 14 a najstaršia spolužiačka mala okolo 45 rokov. Študenti tam boli z rôznych kútov sveta, či už tie k nám bližšie, ako je Poľsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Fínsko a mnohé iné, po tie, pre nás viac exotické, ako je Japonsko, Mexiko alebo Argentína.

No a čerešnička na torte, ako sa hovorí, bol môj úžasný učiteľ z Malty, na ktorého budem dlho spomínať a rozhodne aj on na nás.

S kamarátmi si naše vzťahy udržujeme a dala by som všetko za to, aby som tento pobyt mohla prežiť ešte raz s rovnakými ľuďmi.

Lektorka Kika: Tak to sa na Malte naozaj zbehol celý svet. 😊 Veľa študentov sa bojí, že nebudú dobre rozumieť, tak ako to teda je? Rozumela si lektorom a Tvojim spolužiakom? Prípadne, ľuďom z akej krajiny bolo najmenej rozumieť? 

Sára: Tento kurz môže absolvovať úplne každý. Nezáleží na tom, či je Vaša angličtina na úrovni A1 alebo C2. Kurzy sú na to prispôsobené. Každá trieda mala jedného hlavného učiteľa a musím povedať, že som mala veľké šťastie na toho môjho. Vždy nám vedel vysvetliť veci s ľahkosťou, aby sme mu rozumeli. Nie každý mal také šťastie ako ja, mala som aj kamarátku, ktorej učiteľka nebola zrovna najpriateľskejšia.

Ešte pred odchodom som musela absolvovať “Placement Test”, na základe ktorého mi moju úroveň pridelili. Spolužiaci boli na tom úplne rovnako a komunikácia s nimi nebola zložitá. Treba brať do úvahy, že nie každému budete rozumieť, pretože väčšina má nejaký prízvuk. Moja kamarátka z Talianska ho mala asi najvýraznejší, ale to nebola prekážka, keďže jej úroveň jazyka bola pokročilá.

Lektorka Kika: No jasné, rozumiem, keď tak sa vždy vieš znova opýtať alebo povedať, že si skrátka nerozumel/a. Nestretla som sa s tým, že by mi niekto nechcel viac vysvetľovať alebo otázku znova položiť. 😊

Aké výlety alebo aktivity mimo vyučovania si absolvovala? Ktorý bol Tvoj najobľúbenejší?

Sára: Cez EF aplikáciu som si mohla kedykoľvek rezervovať výlet. Ponúkajú množstvo výletov za rozumnú cenu, od tých klasických, ako bol napríklad tour po Vallette (hl. mesto Malty) alebo iných mestách Malty, po tie viac zaujímavé, ako jednodenný výlet na modrú lagúnu, na ostrov Gozo, Comino a iné. Tieto výlety sme si mohli rezervovať bez ohľadu na náš rozvrh, keďže absencia sa nám v prípade výletu nepočítala.

Môj najobľúbenejší bol rozhodne výlet po Gozo na jeepoch. Ukázali nám množstvo krásnych pláží, útesov a miestnu kultúru. Aj keď som tento výlet absolvovala chorá, moc som si ho užila. Samozrejme, nemôžem zabudnúť na párty, niektoré organizovalo EF a iné boli naše spontánne nápady.

Lektorka Kika: Mohli ste sa pohybovať po Malte aj bez “dozoru”?

Sára: Na Malte som sa mohla pohybovať úplne bez dozoru. Mali sme jedine večierku, a tá platila iba pre sedemnásťročných študentov. Večierku sme mali od nedele do štvrtka o polnoci a v piatok a sobotu do pol druhej ráno. Starší študenti žiadnu večierku nemali.

Avšak EF má školu aj v meste Sliema, ktoré je určené pre študentov od 14 do 16 rokov, a oni sa sami pohybovať nemohli.

Po meste boli aj “stanovištia”, kde sa neustále nachádzali ľudia z agentúry. V prípade, keby sa nám niečo prihodilo, boli vždy pripravení nám pomôcť a pohotovo reagovať.

Pri príchode sme boli oboznámení s pravidlami a boli nám dané náramky, ktoré obsahovali ich email, telefónne číslo a ďalšie informácie, aby sme ich mali stále pri sebe. Musím povedať, že som sa tam cítila veľmi bezpečne a príjemne.

Lektorka Kika: Ako hodnotíš interakciu v angličtine počas tohto pobytu vo všeobecnosti? Na letisku, v obchodoch pri kupovaní suvenírov, a tak podobne?

Sára: S angličtinou som žiadny problém nemala, aj keď som sa zo začiatku bála, či budem ľuďom rozumieť. Na Malte majú svoj vlastný jazyk, ale počas tých dvoch týždňov som ho nezaregistrovala. Na letisku som okrem kupovania jedla na cestu moc nekomunikovala, taktiež aj v obchodoch okrem “Can I pay by card?” som nič moc nehovorila. Komunikácia po anglicky ma veľmi bavila hlavne s mojimi kamarátmi a niekedy to bolo vtipné. Rozprávanie o našich kultúrnych rozdieloch bolo naozaj zaujímavé.