12 RED FLAGS U ŠTUDENTOV A LEKTOROV

Red flags

1. Začnem red flagom zo strany lektora/lektorky. Tu môže byť červenou vlajkou príliš dlhý monológ o ich živote počas lekcií, čím prevalcujú študenta. Zažila som to sama a viem, aké frustrujúce to môže byť, keď namiesto zamerania sa na učivo alebo teda na mňa ako študentku, počúvate osobné príbehy lektora. Myslím si, že je celkom v poriadku ak si budujete osobný vzťah a lektor/lektorka s Tebou zdieľa “behind the scenes information“ z ich života, je to určite súčasťou spolupráce, ale malo by to byť naozaj v minimálnom množstve, prípadne vtedy ak sa na to študent/študentka priamo opýta. Určite nejde o to, aby lektor/lektorka o sebe vôbec nehovorili, to by bolo celkom zvláštne, ale nemajú Ťa ako študenta/študentku na lekcii prevalcovať.

2. Ďalším problémom je nepripravenosť na technické problémy. Keď mi seká internet a lektor/lektorka nemá záložný plán, napríklad mobilné dáta, môže to úplne narušiť priebeh lekcie. Aj Ty ako študent/študentka by si mal/mala mať na online lekciách stabilný internet, ale vzhľadom na to, že lektor/lektorka má toto ako job, pýtajú si za to peniaze, musia to mať na “stopro“ podchytené, vždy mať back up plán. Niekedy môžu nastať nepredvídateľné situácie a je na lektorovi/lektorke ako Ti to vykompenzujú. Takéto situácie sú veľmi stresujúce a demotivujúce pre študenta, ktorý sa snaží napredovať. Nemalo by sa to často stávať.

3. Je tiež problematické, ak je lektor podráždený, keď musí niečo znova vysvetliť. Trpezlivosť a ochota opakovať sú nevyhnutné pre úspešné učenie. Ja sa snažím naozaj vysvetľovať až kým danú záležitosť moji študenti nepochopia. Niektoré učivá sú náročnejšie, komplexnejšie a vyžadujú určitý čas na porozumenie.

4. Navyše, neznalosť online nástrojov, ako je napríklad zdieľanie obrazovky, online trieda môže značne obmedziť efektivitu výučby a znižovať kvalitu lekcie. Online výučba má svoje špecifiká oproti face-to-face výučbe. Zážitok by mal byť však porovnateľný.

5. Neodpisovanie je problémom na oboch stranách – študenti aj lektori by mali byť zodpovední a reagovať na správy a otázky. Bez efektívnej komunikácie môže dôjsť k nedorozumeniam a zbytočným problémom, ktoré by inak mohli byť ľahko vyriešené.

6. Rušenie hodín je ďalším problémom, ktorý sa týka oboch strán. Časté rušenie a presúvanie hodín by malo byť poslednou možnosťou a je lepšie si zariadiť plány inak, ak sa to dá. Raz za čas je to normálne, ale ak je to často, príliš to narúša kalendár oboch strán. Väčšina lektorov nemá veľa priestoru na prehadzovanie hodín

7. Časté meškanie na hodiny tiež komplikuje situáciu. Takéto narušenie harmonogramu môže viesť k strate motivácie a kontinuity učenia.

8. U študentov je častým problémom, že o sebe veľa rozprávajú, ale v slovenčine. Všetci lektori chcú, aby sa študenti rozprávali v angličtine, aj keď nie tak plynule, aj keď sa budeš zastavovať, rozmýšľať, možno spravíš chybičku alebo budeš potrebovať moju pomoc, JE TO OUKEJ. Spoločne sa naučíme vyjadrovať čo najtrefnejšie, takže prosím, čo najmenej slovenčiny. Lektor/ka často žiada študenta, aby prešiel do angličtiny, no veľakrát to študent neakceptuje a pokračuje v slovenčine. To značne obmedzuje schopnosť študenta zlepšovať sa v angličtine, čo je hlavný cieľ lekcií. Ak Ťa lektor/lektorka o niečo požiada, prosím, urob čo hovorí. My lektori vieme prečo od Teba danú vec chceme.

9. Veta “nemal/a som čas spraviť si domácu úlohu” alebo “prejsť si niečo, na čom sme sa dohodli z lekcie” naznačuje, že to nebolo pre študenta prioritou. Samozrejme, niekedy sú dôležitejšie veci, niečo sa stane, si chorý/chorá, rozumiem, je to v poriadku, ale toto nie sú veci, ktoré sa dejú každý týždeň. Je nevyhnutné, aby študent venoval dostatok času a úsilia výučbe nie len na lekciách, ale aj doma, aby sme urýchlili pokrok. Niektorí študenti očakávajú rýchly pokrok bez potrebného úsilia. Niekedy majú študenti čas pracovať na svojej angličtine len na lekciách, je to v poriadku, ale v tejto situácii si treba nastaviť očakávania a to také, že pokrok nebude rýchly. Učenie sa jazyka vyžaduje pravidelnú prácu a angažovanosť.

10. Tiež je dôležité rozlišovať medzi učením angličtiny a terapiou. Niekedy je veľmi tenká hranica medzi otvoreným a priateľským vzťahom medzi lektorom a študentom. Ak sa študent začne pýtať na životné rady a lektor radí, prekračujú sa hranice. Je skvelé, že lektor dokáže vytvoriť bezpečné a podporujúce prostredie, to na lekciách chceme, ale ak má človek osobné problémy, mal by hľadať pomoc inde. Angličtina nie je terapia a lektor nie je terapeut.

11. Na lekciách je problémom, keď študenti neparticipujú aktívne. Mali by ten čas a peniaze využiť na maximum a hovoriť čo najviac. Častým problémom je tiež nedostatok odpovedania na otázky alebo podnety – odpovede typu “yes” alebo “no” nevedú k plnohodnotnej konverzácii. Skôr sú zabijakom konverzácie. Je to vyčerpávajúce stále sa pýtať a nedostávať odpoveď. Na lekciách musíme makať obaja, hlavne študent/študentka, ktorý/ktorá sa snaží naučiť po anglicky.

12. Študenti sa často javia byť rozptýlení alebo multitaskujú počas lekcií, čo tiež narúša proces učenia. Napríklad, stalo sa mi, že mladší študenti sa počas hodiny hrali na počítači. Zažila som už aj to, že študentka piekla jablkové pité, na jednej strane je to celkom smiešne, na druhej strane – ako veľmi sa vlastne sústredíš na lekciu? Takéto správanie značne znižuje efektivitu výučby a môže viesť k slabším výsledkom. Je dôležité, aby študenti boli plne sústredení a zapojení počas lekcií, aby dosiahli čo najlepšie výsledky.